Fuha, to sú už dva týždne od posledného príspevku? O čom by som vám napísal? Bežné témy ako korporátna práca a príjemné slnečné počasie vás už isto nudia. Podobne na tom budú aj enumerácie zážitkov, opakujúce sa fakty a epanastrofy podobne. Čím by som vás zaujal?
Zhrnutie
Celý príspevok je o jednom roadtrip-e. Nič viac, trošku menej.
V článku predpokladám čitateľa, ktorý absolvoval výuku Slovenskej geografie a histórie 😛
A veľká vďaka patrí Zemčovi za polovicu fotiek!
Úvod
Naskytla sa nám skvelá príležitosť, dostali sme dva dni voľna počas dňa Ďakivzdania. Juchú, to je moje prvé voľno! V hlave vypláva na povrch zrejmá otázka: Čo budeme robiť, kým sa domáci tlačia doma chrumkavým moriakom? Odpoveď: Pome do Vegas!
Uvedomil som si, že USA je veľká krajina a pojem “ďalšie mesto” je tu tak 200km a nie 20km ako sme zvyknutý z krajín EÚ.
Deň prvý – Barstow
Barstow je mesto veľkosti Dunajskej Stredy. Leží na začiatku púšte a prvé podobne veľké mesto smerom na východ je 330km rovnej cesty. To je približne jak do Košíc.
Heslom mesta je “Barstow – Križovatka príležitostí”. Prechádza tu slávna historická Cesta 66, ktorá ide z Chicaga do Los Angeles a križuje sa s cestou, ktorá ide od “ľavého ničoho” po “pravé nič”. Cesta 66 je dlhá skoro 4000km, to je 2,5krát dĺžky hraníc Slovenska.
Pripomienka: “historická” znamená v USA čas, keď dnešný dôchodcovia vymetali diskotéky a filmy boli čiernobiele. Vlastne Elvis je tu tak starý, ako Svätopluk na Slovensku. Aj vy ste si práve predstavili. ako pravý rocker Svätopluk namiesto prútov rozlomí gitaru o svjoch synov?
Deň druhý – Grand Canyon
Po piatich hodinách cesty a asi siedmich križovatkách sme dorazili ku Grand Canyonu. Je fakt veľký a je dlhý jak Slovensko. Chybou dňa bol presklenný výhľad ponad Grand Canyon. Okraj skaly bol oveľa zaujímavejší.
Boli sme v nomom turistickom prístupovom bode pri Las Vegas, takže nás riadne skásli. Áno, dá sa ísť ku kaňonu aj zadarmo. Ale tu vám ponúknu prelety helikoptérou alebo rafting na divokej vode.
Zaujímavosťou je, že na Indiánske rezervácie sa nevzťahujú zákaz gamblingu, lebo gambling je tradičná indiánska forma zábavy. Takže kým sa detičky vozia na koňoch tak môžu tatinkovia hrať ruletku.
A pome do Vegas!
Noc druhá – Las Vegas
Čo sa stalo vo Vegas, zostane vo Vegas! 😛
Deň tretí – Hoover Dam a Death Valley
Po naozaj náročnom dni sme preradili na režim auto-turistika.
Zavítali sme k vodnému dielu Hoover Dam. Priehrada postavená za Cyrila a Metoda, hrádza vysoká ako dve národné banky a jej výkon (4,2TWh/rok) je medzi Gabčíkovom (1,65TWh/rok) a Mochovcami (6TWh/rok).
Po vyše troch hodinách sme dorazili do Death Valley. Vyzeralo to tam asi takto:
Mŕtve údolie je najnišším bodom USA. Je pod morom tak hlboko, ako je Moldava nad Bodvou nad morom. Čo je na ňom zaujímavé?
Napríklad kamene, ktoré zanechávajú za sebou stopu. Rýchli prieskum naznačí, že záhadou sa zaoberala aj samotná NASA a možno sú za tým mimozemšťania.
Na pohyb kameňov existuje vysvetlenie. Keďže na púšti sú veľké rozdiely teploty medzi dňom a nocou, tak zamrzne v noci aj tá trocha vlhkosti. A keď sa ráno začne roztápať, tak sa najprv roztopí východná strana. To ževraj stačí na mikroposun. A keď sa mikroposun opakuje dosť dlho, tak je z toho záhada.
Deň štvrtý – Mt. Whitney Trail
Našu predposlednú noc sme strávili v dedinke “Osamelá Borovica”. Domáci tvrdia, že je to ideálne miesto na pitie borovičky osamote.
Počasie bolo nádherné a bývali sme pri najvyššej hore “contiguous USA”, tj. 48 štátov bez Aljašky a Hawaii. Každému horalovi zaiskrí jasný plán: pome úplne hore!
To sme zamietli lebo internet aj recepčná tvrdili, že treba čakan a mačky.
Plán B: pome čo najvyššie!
Bolo naozaj krásne. Najprv sme nastúpali autom do výšky Gerlachovského štítu a potom sme dali peši ešte 1000 výškových metrov. A tu sa prejavila výšková choroba, všetkých nás riadne bolela hlava, bolo nám na vracanie a rozdýchavali sme to ešte deň.
Všetci v horách boli priateľskí, pýtali sa nás aká je trasa a že odkiaľ sme a či tam máme tiež takéto hory. Aj teta v hosteli bola veľmi priateľská, porozprávala sa s nami a upozornila nás na divoké pumy.
Deň piaty – Lake Isabella
Náš posledný deň výletu. Keďže Zemčo o tretej letí domov, tak sme mali na programe len 5 hodinovú cestu na letisko. Cestou sme videli jazero, kde sa kvôli suchu namiesto vody pásli kravy.
A ešte sme mali pekný výhľad a vlnitú cestu kaňonom. Uvedomil som si, že keď chýbajú zvodidlá pri ceste, tak jazdím opatrnejšie.
Záver
Po tejto oddychovej dovolenke som spával cez 10 hodín denne a bol som jeden deň na maródke.
A musím sa pochváliť, že aj brácho začal písať!
http://edinbruaja.blogspot.co.uk/2014/11/zhrnutie.html