Upozornenie! Nasleduje osem strán narcizmu. Očakávam len, že si prečítate začiatok, koniec a pozriete fotky (rozšítený výber 150 fotiek).
Úvod
Petržlen (alter ego): Pipkoš Peťo, najvyšší čas na ten blog o 2016, však zachvíľu môžeš rovno plánovať 2018.
Peťo: Ja viem, ale o čom by som mal písať? Však to bol taký chaotický rok bez cieľa, ktorým sme nejak preplávali.
Petržlen: Však stačí začať a potom to už pôjde. O hocičom, napr. jak nás prišla navštíviť rodina, alebo ten fajný týždenný puťák. Okoreníme to zopár fotkami a celý náš fanklub bude vískať. Možno dostaneme aj pohľadnicu 🙂
Peťo: Však o tom píšeme furt, a už to počujú od všadiaľ: “cestujte, darujte zážitky, spoznávajte nových ľudí, rozširujte svoje obzory.”.
Petržlen: Ok, ale obaja súhlasíme, že treba také obdobie zažiť. Napr. to vedie k vzájomnej tolerancií vo svete, podporuje to infláciu a zvyšuje to naše vnútorné šťastie. Navyše máme výborné príbehy. Však čo budeme rozprávať našim vnúčatám a na čo budeme baliť baby? Jak sa Ti raz prisnil vzrušujúci matematický dôkaz, alebo si z hlavy rozložil 949463 na prvočísla? V tvojich snoch možno, ale v skutočnosti, no veľa šťastia.
Peťo: Ok, to je fér. Stotožniteľné príbehy sú dôležité, ale o tom som už písal dosť. Ale ja chcem dať našim čitateľom nové posolstvo. Problém je: Aké?
Petržlen: Hm, pravda. Tvoj život bol celkom priamočiary. Na strednej si sa snažil stať najlepším v tom, čo Ťa bavilo. Na vysokej si zistil, že aby to malo osoh pre spoločnosť, potrebuješ spolupracovať s ľuďmi. Tak si sa z hanblivého autistického chalana, čo napr. v obchode radšej 10min hľadal sódu bikarbónu, ako keby sa spýtal predavačky, stal človekom čo napr. organizuje sociálny život ostatným. A naposledy si zistil, že Slovensko je pre tvoj rast príliš malé, tak si si vychytal muchy zahraničného života na Erasme a teraz žiješ v technologickom pupku sveta a robíš na jednom z najväčších systémoch sveta.
Peťo: Ok, takže odkazom minulosti je: “Furt dačo robiť pre svoj rast, posúvať sa mimo zónu komfortu a baviť sa pri tom.”?
Petržlen: To znie to ako klišé. Navyše, tento rok si sa mimo svoju zónu komfortu moc neposunul.
Peťo: Ale je to lepšie ako nič!
Petržlen: Toto okienko začína byť zdĺhavé, predtým ako prejdeme na vyrozprávanie minuloročných príbehov, posledná otázka: “Odkaz budúcnosti a novoročné predsavzatia?”.
Peťo: Hm, stagnujeme, hlavne profesne. Chce to novú výzvu. Stať sa expertom v dajakej oblasti čo ma baví, a využiť to.
Petržlen: Ale v akej?
Peťo: Začnime Machine Learning, však nás to bavilo pred troma rokmi, a v Google-i sú perfektné možnosti. Navyše som počul, že je to ešte stále v plienkach.
Petržlen: Ok, niekde treba začať, zvedavý ako to dopadne. A držím palce, nech je o čom písať o rok 😛
