Rock the Rockies – Lonely roadtrip across 13 Ntl. Parks

A 26day solo trip across national parks of the West USA.
Media:
Driving timelapse (3h total): https://youtu.be/5AOufYiWsIQ
Top 50: https://goo.gl/photos/jXHJCWmKJWtyMPRYA (also in this post)
Photospheres: https://goo.gl/photos/kqZTM9V7Cbg7xi9RA
Video reports (I’m super amateur): https://goo.gl/photos/sk2vVyRJc42MPaBz8
Top 300 photos: https://goo.gl/photos/wmKJcqSqb9X62y239

Babka -> PO SLOVENSKY TU KLIKNI < - Mama

How to read this? If you’ve:

  • VR headset: swipe through the 150 photospheres
  • 30sec: go through the top 50 photos.
  • 2min: read TLDR & conclusion; check top 50 photos, if any picks your interest read the surrounding text.
  • 5min: read TLDR & conclusion; check top 300 photos, click through my driving timelapse video; read some text, ask me a question.
  • 15min: do the 5min thing and use the spared 10mins for something more useful.
  • 1h: you’re my grandma, read it all and fell asleep watching the timelapse video.

Disclaimer: My English is as good as an average USA high school student, I’m happy for any feedback!

Media

Driving timelapse (3h total): https://youtu.be/5AOufYiWsIQ
Top 50: https://goo.gl/photos/jXHJCWmKJWtyMPRYA (also in this post)
Photospheres: https://goo.gl/photos/kqZTM9V7Cbg7xi9RA
Video reports (I’m super amateur): https://goo.gl/photos/sk2vVyRJc42MPaBz8
Top 300 photos: https://goo.gl/photos/wmKJcqSqb9X62y239

Stats

Rough map: https://goo.gl/WzwYwQ
Distance: driven 5200miles. That’s 25% more than estimated (4078miles), cause of with extra detours due to visits.
With 30fps, and 1 shot per second, it took me over 90h of driving. That’s 58mph
Hiked ~210mi, elevation gain ~9km, terrain: forest, rocks, snow, sand.

List of parks:

  • Great Basin, NV  (dayhike summit Wheeler Peak)
  • Bryce Canyon, UT (just lunch)
  • Great Staircase Escalante, UT (hike, technically a national monument)
  • Capitol Reef, UT (dayhike Cassidy Arch, Frying pan loop)
  • Arches, UT (few short hikes)
  • Canyonlands, UT (few short hike, good backpack / ATV options)
  • Black Canyon of the Gunnison, CO (dayhike, summit bottom)
  • Great Sand Dunes, CO (skiing, backcountry hike Star Dune)
  • Rocky Mountains, CO (backpack Northern Inlet)
  • Grand Teton, WY (backpack Paintbrush pass)
  • Yellowstone, WY (backpack Black Canyon + short hikes)
  • Glacier, MT (backpack Stoney Indian + car views)
  • Mt. Rainier, WA (dayhike John Muir Camp)
  • Crater Lake, OR (cross-country ski with camping Sunset notch)
  • Redwoods, CA (hike Boyscout tree).

TLDR;

<philosophical>
My main goal of the 26 day alone trip was to “disconnect from the loud modern world”. I believed this would help me clear my mind and so I can hear my true self.
Why I decided this is important to undertake? I’m struggling to express it with words, but was feeling I’m missing something in my current life, something I used to have before. These states which lasted days, when I’ve got completely submerged and forgot about the outside world, got passionate, entered a flow, had a purpose, however we call it nowadays.
</philosophical>
Rest of post is essentially an itinerary, review and some basic lessons learned. I’ve kept my inner thoughts to myself, as well some of the stories. So just surf around the post, or not, it’s mostly for inspiration and my memory.

May/21 – Day 0: Let’s plan this out, pack and go!

This took much longer than anticipated, originally wanted to leave on the same day.
In the end I’ve decided to just plan in roughly (CO,MT and back) and decide as I go and feel. Goal was to get alone in nature’s beautiful settings, that for me meant backpacking in national parks.

Better be prepared than sorry!
Better be prepared than sorry!

So I’ve started packing, checking weather (and snow conditions) and got prepared for blazing heat, freezing cold while hiking, skiing and backpacking. This all requirements lead to my biggest REI (outdoor equipment) bill in my life.
Yeah, ultimately it took me whole day to pack, shop, check car and empty my backlog.

Roadtrip map
Roadtrip map

May/22 – Day 1: Driving to Great Basin Ntl. Park (11h)

Woke up 5am, left 6:30am after final checks.
Lot of things went across my mind, which job to sign (I was still deciding at this point), why I’m travelling this, what can go wrong and so on. All of these thoughts got eventually evicted by random thoughts, daydreams and memories during the 11h to East of Nevada.

Detailed Day Itinerary:
First stop at Walmart, Sacramento to get some fruit, missing stuff.

Continue reading “Rock the Rockies – Lonely roadtrip across 13 Ntl. Parks”

Veľký Kaňon a Údolie Smrti

Plán:
Prílet do Las Vegas
Hooverova priehrada (1h)
Veľký Canyon
– Západ Slnka
– Zliezť a vyliezť (1400 prevýšenie, 25km)
Mŕtve Údolie
– Kvetinky
– Najnižší bod USA
– Čo bude bude
=Deň prvý

Tento rok nám nasnežilo, ale púšť má pass. Melting snow creates rivers which evaporate in the infinite desert.

Doleteli sme do Las Vegas, tentokrát sme kasína videli len zvonka, stačilo na jeden život.
Pred nami štvorhodinová cesta na okraj Veľkého Kaňonu, ktorý je turistickou destináciou 100 rokov, od čias keď ku okraju postavili železnicu. Cestou sme sa zastavili na Hooverovej priehrade, ktorá zadržiava vodu rieky Colorado. Pred 500 rokmi by si daná priehrada vyslúžila status poloboha, keďže dodáva vodu usadlíkom, svetlá kasínam a teda je dôležitejšou ako samotné Slnko.

Hoover dam, 1936

Stihli sme západ Slnka

Je veľký. It is Great.

Deň druhý

Vstávame o štvrtej ráno, 5:30 sme na začiatku cesty.
Continue reading “Veľký Kaňon a Údolie Smrti”

Trošku ďalší polrok

Budem písať blog každý týždeň – Peter Csiba, Okt 2014. A teraz tu sedím, a neverím vlastným očiam. Naposledy som písal pred pol rokom. Čo vám poviem, dosť plačenkám. Ale jak to vyriešim? Medzitým sa toho toľko stalo, bol som na Slovensku 2x, v Edinburghu, v New Yorku, na Hawaii, v Seattli, v Utahu, v Zurichu a ďalšej kope miest. Pipkoš. Ta aspoň popíšem, čo sme kde zažili. A komu sa nechce čítať, tak fotečky tunak alebo na google photos.
Budúci príspevok bude o tom ako hodnotím prvý rok za stredneveľkou mlákou.

Budem písať blog každý týždeň – Peter Csiba, Okt 2014. A teraz tu sedím, a neverím vlastným očiam. Naposledy som písal pred pol rokom. Čo vám poviem, dosť plačenkám. Ale jak to vyriešim? Medzitým sa toho toľko stalo, bol som na Slovensku 2x, v Edinburghu, v New Yorku, na Hawaii, v Seattli, v Utahu, v Zurichu a ďalšej kope miest. Pipkoš. Ta aspoň popíšem, čo sme kde zažili. A komu sa nechce čítať, tak fotečky tunak alebo na google photos.
Budúci príspevok bude o tom ako hodnotím prvý rok za stredneveľkou mlákou.

Pred tým, ako som šoféroval lietadlo, tak sme mali parádny výhľady na Golden Gate.

Reklama

Ak študuješ, je najvyšší čas prihlásiť sa na letnú stáž 2016! Jak sa hovorí jednu video je tisíc obrázkov (a to je milión slov):

Prečítajte si aj ich blogy.

Ďalšími benefitmi sú slušný plat, ktorý Ťa uživí na zvyšok štúdia, kopa skúseností, nový kamaráti, dobrý bod do CV a v neposlednom rade parádny výlet.
Odporúča 27/27, toľko tu bolo stážistov z ČSR toto leto.
BTW, počul som, že IBM / Microsoft research je dosť fajné.

Najlepšie, ako začať, je poslať životopis niekomu, koho v danej firme poznáš.

  • Ak si ešte len na strednej: LEAF alebo počas školského roka: FKS, KMS, KSP.
  • Ak si ešte len na základnej: Pikomat, Pikofyz a Prask.
  • Ak si ešte mladší, ta Wikipédia.
Siedmi žiaci ŠpMNDaG, pani riaditeľka by isto bola pyšná.

Koniec reklamy.

Takže tak, jaký bol môj druhý polrok za veľkou mlákou? Prakticky bol ohraničený dvoma výletmi do domoviny.

Máj 2015

Výlet na Slovensko

Bolo fajne. Doma na záhrade v Jahodnej akurát všetko kvitlo a dodalo mi to takú veselú náladu. Zaspomínal som si, ako sme sa tam za mlada hrávali a na všetkých hostí, ktorí nás navštívili. Strávil som tam naozaj veľa času. Skontroloval som aj svoj strom, ktorý mal tento rok prvú úrodu. Bolo príjemné prísť na víkend vypnúť rýchly svet.
Continue reading “Trošku ďalší polrok”

Trošku Polrok

Jasné, budem písať blog každý týždeň – P. Csiba, Okt 2014.
Budem na Slovensku 26.4. – 30.4. a 4.5 – 6.5.
V článku sú fotky za posledné dva mesiace s voľným popisom.

Jasné, budem písať blog každý týždeň – P. Csiba, Okt 2014.
Hm, tento rok je to môj druhý príspevok a už máme štvrtý mesiac. Z toho vyplýva, že aspoň dva mesiace som nepísal, čo je spor s prvým výrokom. Pipkoš, nejak plačkám. Tak teda napíšem, ako sa mám, aby som to nemusel o dva týždne každému opakovať a odpromoval tunajší životík. Odporúčam preskočiť nudné pasáže.

Poobedný pochill v práci

Continue reading “Trošku Polrok”

Pipkoš

Pipkoš, rýchlo nám to tu ubieha. V pondelok ráno do práce a ajhľa už je piatok večer. Týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom. Ďakujem vám za pripomenutie, že som tento mesiac ešte nič nenapísal. Sľúbil som vám, že napíšem prečo som tu. Tentokrát vás sklamem, budem len enumerovať zážitky celkom suchým spôsobom. Pipkoš.

Pipkoš, rýchlo nám to tu ubieha. V pondelok ráno do práce a ajhľa už je piatok večer. Týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom. Ďakujem vám za pripomenutie, že som tento mesiac ešte nič nenapísal. Sľúbil som vám, že napíšem prečo som tu.  Tentokrát vás sklamem, budem len enumerovať zážitky celkom suchým spôsobom. Pipkoš.

Tuším som práve použil epanostrofu. Fajne.

Po 800m prevýšní na glacier point s kolegami. Sklamalo nás, že sa sem dá dostať aj autom.

Zhrnutie

V práci sa nám celkom darí, mám priestor na experimentovanie a môj kód ušetrí Google-u. Kultúrne sme sa vyžili na koncerte Pražskej filharmónie a zboru, na 70mm IMAX Interstellar-e a na predpremiére filmu o Hawkingovi. Boli sme aj v kalifornských Dolomitoch a na plážovom turnaji, kde som stretol Patrick-a, ktorý hral za Mor ho. Snáď s ním pôjdem aj na najväčší plážoví turnaj na svete – ide tam 200 tímov. A spravil som testy na vodičák! Continue reading “Pipkoš”

Pán Francisco

Skončil sa môj druhý pracovný týždeň. Prvé pracovné dni mi pripomínajú skúškové obdobie bez skúšok. Učíme sa haldu nových vecí a večer ideme na frisbee / pivo / kino alebo kombináciu predošlých. Všetci dobre poznáme ten pocit zo skúškových keď nám už do hlavy nejde, tak si dáme aspoň do žalúdka. Ja som si práve dal jednu dávku svojich obľúbených muesli-čoko keksov a zapil ovocným smoothie.

Už naplnený do sýtosti a s heslom “keď už nejde dnu, tak nech ide aspoň von” som začal dávať von tieto slová. Dúfam, že si to užijete a ako vdžy budem rád každému komentáru 🙂

Úvod

Tento týždeň sme toho zažili veľa. Na začiatok som pre mojich kmeňových čitateľov vybral niečo špeciálne. Nečakal som, že sa mi to stane práve v Kalifornií. Sen sa stáva skutočnosťou a pri prehratí nasledujúceho videa budú slzí tví snehom zaviate. Škoda len, že to nejaký plačko kazí so svojim polo-triezvim hlasom.

Stretol som šéfa na schodoch. Bol to zvláštny pocit.

Ten pocit, keď stretnete šéfa na schodisku.

Continue reading “Pán Francisco”